Slová „voice“ a „expression“ sa v angličtine často používajú podobným spôsobom, čo môže byť pre študentov mätúce. Základný rozdiel spočíva v tom, že „voice“ sa primárne vzťahuje na spôsob, akým niekto hovorí alebo prejavuje svoj názor, zatiaľ čo „expression“ sa týka prejavu emócií, myšlienok alebo nápadov, ktorý môže byť verbálny aj neverbálny. „Voice“ sa zameriava skôr na samotný zvuk alebo spôsob komunikácie, kým „expression“ na jeho obsah a spôsob vyjadrenia.

Uvažujme o príkladoch:

• Voice: "He has a strong voice." (Má silný hlas.) Tu sa „voice“ vzťahuje na fyzickú schopnosť hovoriť hlasno a zreteľne.
• Voice: "She raised her voice in protest." (Zdvihla hlas na protest.) Tu sa „voice“ týka prejavenia názoru, nesúhlasu.
• Expression: "Her facial expression showed her sadness." (Jej výraz v tvári ukázal jej smútok.) Tu „expression“ označuje neverbálny prejav emócie.
• Expression: "He found it difficult to express his feelings." (Ťažko mu bolo vyjadriť svoje pocity.) Tu sa „expression“ vzťahuje na verbálne vyjadrenie emócií.
• Expression: "The artist's expression of nature was breathtaking." (Umelcovo vyjadrenie prírody bolo úchvatné.) Tu „expression“ opisuje spôsob, akým umelec prejavil svoje vnímanie prírody.

Ďalší rozdiel spočíva v tom, že „voice“ môže mať aj abstraktnejší význam, napríklad "the voice of reason" (hlas rozumu) – čo znamená zdravý rozum alebo racionálny pohľad. "Expression" sa v takomto abstraktnom kontexte používa menej často.

Rozlišovanie medzi týmito dvoma slovami si vyžaduje cit pre kontext vety. Venujte pozornosť tomu, čo sa presne snažíte vyjadriť – či ide o samotný spôsob komunikácie, alebo o obsah toho, čo sa komunikuje.

Happy learning!